JUDr. Ivan Humeník, PhD.

JUDr. Ivan Humeník, PhD.

Právnickú fakultu vyštudoval v Trnave (2003). Po ukončení druhého stupňa vysokoškolského štúdia sa vrátil do Košíc kde vykonával právnickú prax vo viacerých neziskových organizáciách a neskôr v oblasti advokácie. V roku 2006 získal na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave titul JUDr. a roku 2011, pod vedením prof. JUDr. Petra Vojčíka, CSc., obhájil na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach dizertačnú prácu týkajúcu sa ochrany osobnostných práv pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a bol mu udelený titul PhD.. Na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach vedie predmet “Klinika medicínskeho práva”. Okrem akademickej činnosti vykonáva advokátsku prax v advokátskej kancelárii h&h PARTNERS a podieľa sa na činnosti Komory pre medicínske právo - MEDIUS, ktorej vznik spoluinicioval. Je sudcom Rozhodcovského súdu pre medicínske záležitosti a autorom mnohých odborných článkov z oblasti medicínskeho práva. Je členom redakčnej rady Časopisu zdravotnického práva a bioetiky vydávaného Ústavom státu a práva Akademie věd ČR, v.v.i. a členom redakčnej rady odborného recenzovaného časopisu Slovenský lekár. Je autorom monografie “Ochrana osobnosti a medicínske právo” (2011), editorom zborníka “Informovaný súhlas a inštitút predchádzajúceho priania” (2011) a spolueditorom medzinárodného zborníka “Biomedicínsky výskum – právne, eticky, filozoficky” (2012) a zborníka Aké princípy vládnu zdravotníctvu (2013) a zborníka “Reprodukčné zdravie ženy v centre záujmu (2014). Je vedúcim autorského kolektívu k prvému komentáru Zákona o zdravotnej starostlivosti (2015, C.H. BECK). Okrem advokátskej a akademickej činnosti sa venuje aj vzdelávaniu v oblasti medicínskeho a farmaceutického práva.

Máme právo na inovácie? Úvaha v optike rozhodnutia ESĽP vo veci Hristozov a ďalší v. Bulharsko

Liečba vážnych život ohrozujúcich ochorení je spojená s viacerými právnymi otázkami. Uvedené platí výrazne aj pri onkologických pacientoch. Aký je rozsah práv onkologického pacienta na experimentálnu liečbu v prípade, ak druh jeho ochorenia neumožňuje efektívne využitie registrovaných liekov? Je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti oprávnený vyjsť pacientovi v ústrety a liečiť ho takýmito prípravkami aj mimo režim klinického skúšania liekov? V akom rozsahu je štát povinný upraviť podmienky pre prístup pacientov a poskytovateľov k vysoko experimentálnym liekom? Autor sa v kontexte rozhodnutia ESĽP vo veci Hristozov a spol. proti Bulharsku(sťažnosť 47039/11 a 358/12) zamýšľa nad právom pacientov na inovácie v zdravotnej starostlivosti a nad povinnosťou štátu a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti reagovať pozitívne na požiadavku pacienta o sprístupnenie experimentálnej liečby. Súčasne autor nenecháva bokom ani otázky zodpovednosti poskytovateľa a zdravotníckych pracovníkov za škodu pri inovatívnej liečbe, či rozmer práva pacienta na určovanie budúceho obsahu postupov lege artis v liečbe onkologických ochorení.